Jedenásty september

Autor: Oľga Žišková | 11.9.2013 o 14:40 | Karma článku: 5,30 | Prečítané:  749x

Chcem vám porozrávať príbeh o krutosti. Akej sú ľudia schopní za zásterkou presadzovania svojho režimu a politického presvedčenia.

Väznenie nevinných ľudí, mučenie a vraždenie možných "nepriateľov režimu" býva asociované s ľavicovými režimami. Dátum 11. september evokuje udalosti v USA z roku 2001 a začiatok "vojny proti terorizmu".

Ja sa však vrátim do roku 1973. Pred 40-timi rokmi, dňa 11. septembra 1973, vojenským pučom zvrhli socialisticky orientovaného prezidenta Salvadore Allende v Chile. Ťažko nájsť vhodné politické označenie pre tieto mocenské skupiny. To, čo sa udialo po vojenskom prevrate, zodpovedá taktikám všetkých autoritatívnych režimov.

Chilská spisovateľka, členka rodiny Allende, bola svedkom krutosti páchanej na chilských občanoch a bola nútená utiecť do exilu do Venezuely. Svoje dojmy popisuje v knihe Paula:

"V rieke Mapucho, ktorá preteká mestom, plávali mŕtvoly a tisíce ľudí boli uväznené v žalároch, väzeniach a novodobých koncentračných táboroch, ktoré ako huby po daždi vyrástli po celej krajine." (Allende 1997:181) "Vojenská junta vyhlásila zákaz vychádzania, po uliciach mohli chodiť len vojaci. Hľadali členov Frontu ľudovej jednoty a pritom so zemou zrovnali budovu vlády, verejnej správy, banky a univerzity, priemyselné podniky, roľnícke usadlosti a dokonca aj celé dediny. Ľavicovo orientovaných novinárov, politikov, inteligenciu a umelcov uväznili okamžite, robotníckych predákov a vodcov bez súdu zastrelili, väzenia boli pritesné pre také množstvo uväznených, a preto použili školy a štadióny. Nemali sme nijaké správy, televízia dávala kreslené filmy a v rádiu vyhrávali vojenské pochody, každú chvíľu vyhlasovali nové rozkazy pre obyvateľstvo a na obrazovke sa objavovali štyria pučistickí generáli stojaci pred štátnym znakom a zástavou." (Allende 1997:182)

Na coup d'etat v Chile sú rôzne názory, niektorí autori tvrdia, že puč bol podporovaný zo strany CIA, iní ho považujú za začiatok éry neoliberalizmu. (Becker / Fischer / Jäger 2003:9) Vláda generála Pinocheta sa označovala ako liberálna pravica. Ideál voľného trhu bol však v praxi zvrátený - nerastné bohatstvo krajiny sa presunulo z rúk štátu do rúk zahraničných firiem (hlavne amerických). Nehovoriac o radikálnych a krutých formách presadzovania vlády a potláčaní opozície.

Autoritatívne režimy používajú rôzne adjektíva, za ktoré sa skrývajú a ktorými ospravedlňujú svoje činy - ľavicové / pravicové / sociálne / liberálne / demokratické... Zdá sa mi, že moc a majetok zostávajú v rukách určitej elity, pričom nie je smerodatné, ako sa daná vládnuca strana nazýva a propaguje. V rámci politickej propagandy sú politici schopní použiť hocijaké prívlastky bez toho, aby poznali alebo chceli naplniť ideály daného filozofického smeru. Ideály ľavicových aj pravicových filozofov zostávajú ilúziou strácajúcou sa v nedohľadne.

 

Literatúra:

Allendeová, Isabel (1997): Paula. Bratislava: Slovart; 2. vydanie 1997; ©Isabel Allende 1994

Becker, Joachim / Fischer, Karin / Jäger, Johannes (2003): Drei Jahrzehnte Neoliberalismus in Lateinamerika. Bilanz und Perspektiven. Wien: Mandelbaum Verlag, Journal für Entwicklungspolitik, vol. XIX, No. 3-2003

 

 

 


 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?